dnes je 28.9.2020

Input:

Princípy účtovania a vykazovania nákladov a výnosov - Všeobecná charakteristika nákladov a výnosov

7.3.2017, , Zdroj: Verlag Dashöfer

8.2.1 Princípy účtovania a vykazovania nákladov a výnosov – Všeobecná charakteristika nákladov a výnosov

Ing. Lucia Kašiarová ; ACCA; Mgr. Jozef Sýkora, MBA

Náklady

V zákone o účtovníctve je náklad definovaný ako zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Ekonomickým úžitkom sa rozumie možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov.

K zníženiu ekonomických úžitkov môže dôjsť:

- priamym znížením peňažných prostriedkov, napr. zaplatené poštovné v hotovosti, zaplatené poplatky za vedenie účtu z bankového účtu,

- znížením majetku, iného ako sú peňažných prostriedkov, napr. spotreba materiálu odpisy dlhodobého majetku, tvorba opravnej položky,

- vznikom záväzku napr. faktúra za spotrebu elektrickej, zúčtovanie hrubých miezd, tvorba rezervy na nevyfakturované služby,


Je nevyhnutné rozlišovať medzi výdavkom a nákladom, pretože nie každý výdavok je zároveň aj nákladom a naopak. Výdavkom je úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky.

Členenie nákladov

Náklady možno členiť z rôznych hľadísk:

- druhové členenie nákladov, napr. spotreba materiálu, prepravné, nájomné, mzdové náklady, náklady na sociálne a zdravotné poistenie, odpisy dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku, úroky, kurzová strata,

- účelové členenie nákladov, ktoré predstavuje členenie na rôznych úrovniach napríklad náklady na správu, na zdravotníctvo, na školstvo, na sociálnu starostlivosť; alebo náklady na základné činnosti účtovnej jednotky hlavná činnosť, podnikateľská činnosť či podľa konkrétnych činností, projektov účtovnej jednotky,

- členenie podľa miesta vzniku a zodpovednosti napr. podľa vnútorných útvarov ÚJ,

- kalkulačné členenie nákladov napr. náklady jednotkové a režijné, priame a nepriame,

Výnosy

Výnos je v zákone o účtovníctve definovaný ako zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť.

K zvýšeniu ekonomických úžitkov môže dôjsť:

- priamym zvýšením peňažných prostriedkov, napr. tržba v hotovosti za poskytnuté kopírovacie služby, pripísané úroky na bankový účet,

- zvýšením majetku, iného ako sú peňažné prostriedky, napr. faktúra za poskytnuté služby, vyrubenie dane,

- znížením záväzku napr. zúčtovanie prijatej dotácie, zúčtovanie účelového daru.


Rovnako ako v prípade nákladov a výdavkov, ak v prípade výnosov je nevyhnutné rozlišovať medzi výnosom a príjmom. Príjmom je prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov.

Inými slovami, výdavok a príjem je vždy spojený s pohybom peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov, zatiaľ čo náklad a výnos so znížením alebo zvýšením ekonomických úžitkov.

Zásady účtovania nákladov a výnosov

Náklady a výnosy sa účtujú, podľa týchto zásad:

- náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia,

- opravy nákladov a výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov,

- významné sumy opráv nákladov a výnosov minulých účtovných období sa účtujú na účet 428 – Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov,

- náhrady vynaložených nákladov minulých účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia.

Časové rozlíšenie

Časová a vecná súvislosť nákladov a výnosov

Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Zároveň účtovná jednotka účtuje náklady a výnosy v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom sa vykoná ich úhrada alebo inkaso.

Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú ako:

- náklady budúcich období na účte 381 – Náklady budúcich období a 382 – komplexné náklady budúcich období,

- výdavky budúcich období na účte 383 – Výdavky budúcich období.

Výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú ako

- výnosy budúcich období na účte 384 – Výnosy budúcich období,

- príjmy budúcich období na účte 385 – Príjmy budúcich období.

Kritériom pre účtovanie účtovných prípadov na vyššie uvedených účtoch časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy vecný obsah, suma a tiež je určené obdobie, ktorého sa týkajú. Ako na všetky súvahové účty, aj na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra, pri ktorej sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť ich existencie.

Opravy nákladov a výnosov

Opravy nákladov a výnosov minulých účtovných období

Opravy nákladov a výnosov minulých účtovných období sa účtujú v závislosti od toho, či ide o významné chyby alebo nevýznamné zmeny. Významnosť definuje zákon o účtovníctve nasledovne: „Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa.” Významnosť teda nie je definovaná nejakými kvantitatívnymi charakteristikami, napr. ako určité % z obratu, majetku, vlastného imania či hospodárskeho výsledku, ale je to subjektívny pojem. Hranice významnosti si určuje každá účtovná jednotka sama.

Významné opravy chýb minulých období sa účtujú na účte 428 – Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov. Nevýznamné opravy chýb sa účtujú ako prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov.


Za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažuje zmena v účtovnom odhade, napr. odhade pri stanovení výšky opravnej položky, rezervy, doby používania dlhodobého majetku. Zmena v účtovnom odhade je výsledkom posúdenia súčasného stavu a očakávaných budúcich prínosov a strát spojených s majetkom a záväzkami. Zmena účtovného odhadu vyplýva z nových informácií alebo nového vývoja udalostí a preto nepredstavuje opravu chýb.

Dôležitým ustanovením v súvislosti s nákladmi, výnosmi, výdavkami a príjmami je aj ustanovenie § 7 ods. 5 zákona o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka účtuje náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania. Ide o zásadu zákazu vzájomnej kompenzácie nákladov a výnosov.

Účtovanie nákladov

Základné pravidlá účtovania nákladov

V účtovej triede 5 sa účtujú prvotné náklady alebo druhotné náklady. Na jednotlivé účty tejto účtovej triedy sa účtujú účtovné prípady narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia časovo rozlíšené. Vznik a zvýšenie nákladov sa účtuje na strane Má dať príslušných účtov účtovej triedy 5, zníženie na strane Dal, resp. na strane Má dať mínusovým (storno) zápisom.

V účtovných jednotkách môžu nastať situácie, keď budú mať v nákladoch zaúčtované aj sumy, ktoré nepatria do nákladov účtovnej jednotky, napríklad náklady na súkromné telefonické hovory, prepravné, nájomné, elektrickú energiu. V týchto prípadoch môžu účtovné jednotky postupovať nasledovne:

- ak sa zistia pred zaúčtovaním príslušných účtovných dokladov nároky, ktoré majú, napríklad zamestnanci, spoločníci alebo členovia účtovnej jednotke uhradiť, sumy takých nárokov sa zaúčtujú priamo na príslušné účty v účtovej triede 3 – Zúčtovacie vzťahy,

- ak sa nezistia tieto sumy pred účtovaním príslušných účtovných dokladov, účtujú sa tieto sumy na príslušné účty v účtovej triede 5; o dodatočne prijaté náhrady alebo vyúčtované nároky na ne na účtoch v účtovej triede 3 sa znížia zachytené